Zdravá strava, Filozofia a zmysel života, Pohyb a zdravé telo, Zdravé starnutie

Prečo poznať telo

Vo svete plnom technológií a neustálej zmeny, často zabúdame na základnú vec: nie sme bytosti, ktoré majú telo – my sme telo. Nosíme ho so sebou všade, celý život a je to jediné, čo skutočne vlastníme.

Často hovoríme o prepojení tela a mysle, no v skutočnosti ide o jednotu. Myseľ je len konštrukt, ktorý sme si vytvorili. To, čo nazývame „ja“, je komplexná a nepochopiteľná kombinácia všetkého – tela, mysle, ale aj prostredia, spomienok a presvedčení.

Rovnako nie sme oddelení od prírody – my sme príroda. Keby sme sa na Zem pozreli z výšky, videli by sme ľudí ako súčasť jedného systému, rovnako ako stromy, rieky či mravce. Ak ničíme prírodu, ničíme sami seba. Ak si ničíme telo, tiež ničíme sami seba – pretože sme telo.

Telo je biologické a nastavené tak, aby fungovalo v súlade s prírodou. Nesúlad z hľadiska pohybu, výživy, spánku či svetla – je základom mnohých našich fyzických aj psychických problémov. Ak sa naučíme telu lepšie rozumieť, máme šancu im predchádzať – alebo ich liečiť.

Pohyb, strava, spánok a slnečné svetlo priamo ovplyvňujú hormóny, črevný mikrobióm a telesný stav, ktoré určujú naše pocity, náladu, motiváciu a energiu. „V zdravom tele zdravý duch“ dnes už nie je len fráza, ale fakt.

Nový svet a nové výzvy

Čím viac chápeme fungovanie nášho tela, tým jasnejšie vidíme, že myšlienky, správanie a nálada nie sú len produktom mysle. Sú hlboko ovplyvnené našou biológiou.

Zmenou myšlienkového nastavenia a presvedčení vieme priamo ovplyvniť náš telesný stav. Vyliečenie mnohých telesných ochorení tak musí často začať zvládaním stresu, vďaka čomu sa vieme vyhnúť liekom.

Naopak, dýchacie techniky, strava a pohyb bývajú pri zvládaní depresií, či problémov so spánkom aj vo výskumoch efektívnejšie, ako lieky.

Moderné ochorenia, ako cukrovka, vysoký krvný tlak, osteoporóza, či obezita sú z veľkej časti dôsledkom nesúladu medzi našou vrodenou biológiou a tým, ako dnes žijeme. Medicína porazila mnohé choroby minulosti, no dnes čelíme novej výzve – chronickým problémov vyplývajúcim z našich moderných životných štýlov – obezita, cukrovka, osteoporóza, vysoký krvný tlak, ale aj bolesti chrbta, či nespavosť. [1]

Ako druh sme sa 200 000 rokov prispôsobovali prostrediu, ktoré sa menilo veľmi pomaly.  Za posledných 100 rokov sa náš životný štýl zmenil viac ako za celé predchádzajúce tisícročia. Kultúrna revolúcia predbehla biologickú a naše telo ani mozog to nestíhajú dobehnúť. Výsledkom je nesúlad – a z neho plynúce problémy.

  • Svetlé noci, temné dni. Viac umelého svetla večer, menej prirodzeného svetla cez deň. V noci nevieme spať, cez deň sme unavení, zhoršuje sa nám zrak a máme stres.
  • Jedla je priveľa pohybu málo – obezita, cukrovka, bolesti chrbta, kardiovaskulárne a metabolické ochorenia.
  • Prepojení, no osamelí. Internet nás spája s celým svetom, no vzďaľuje od ľudí okolo nás. Vzťahy slabnú, osobné stretnutia a rozhovory sa vytrácajú a sociálna izolácia rastie.
  • Prehnaná hygiena, málo prírody. Stále viac času trávime v interiéroch, v sterilnom prostredí, bez kontaktu so zeleňou, lesom a čerstvým vzduchom.

Máme všetko, čo potrebujeme – pohodlie, technológie, informácie – a predsa narastajú problémy ako úzkosť, depresia a chronická únava.

Telo, spolu s mozgom – s jeho schopnosťou učiť sa, adaptovať a myslieť, predstavuje stále pravdepodobne tú najpokročilejšiu technológiu na svete. Čím sofistikovanejšie a vyspelejšie nástroje vytvárame a čím viac sme od nich závislí, tým menej vyspelými sa stávajú naše telo a myseľ. [2]

Snažíme sa tlmiť symptómy. No keď pochopíme, ako funguje naše telo a mozog, a prečo vznikajú naše problémy, môžeme ich skutočne riešiť, nie len oddialiť.

Investujeme do zdravia tak veľa, a predsa tak málo

Investujeme obrovské sumy do luxusu, nových áut alebo drahého oblečenia. Dbáme o výživu domácich miláčikov, no sami obedujeme vo fastfoodoch. Tým zanedbávame investíciu do jedinej veci, ktorú naozaj vlastníme – svojho zdravia.

Zo všetkého, čo prirodzene podporuje zdravie, sme zároveň vytvorili produkt, za ktorý si dnes priplácame. Zo života sa vytráca prirodzený pohyb, slnečné svetlo aj skutočné jedlo. Zo stravy vláknina, vitamíny, minerály a antioxidanty. A my to všetko kupujeme späť, umelo.

    • Priplácame si za potraviny označené ako „zdravé“, hoci sú úplne prirodzené. Súčasne kupujeme drahé zelené prášky, či exotické superpotraviny, zatiaľ čo väčšina prospešných látok je bežne dostupná v lokálnej zelenine, ovocí, bylinkách a celistvej strave.
    • Konzumujeme spracované a mäkké potraviny, mixujeme si jedlo do smoothie a následne si kupujeme drahé žuvačky na tvarovanie čeľustí.
  • Berieme doplnky na spánok, hormóny, či dlhovekosť, no ignorujeme základné piliere – pohyb, stravu, svetlo, dýchanie, spánok, ktoré sú oveľa účinnejšie.
  • Kupujeme si prístroje s červeným svetlom, no vyhýbame sa slnku – jeho prirodzenému zdroju, a zelenému prostrediu, ktoré ho reflektuje.
  • Berieme taxík do posilňovne, kde kráčame na bežiacom páse.

Je paradoxné, že mnohí minú obrovské sumy peňazí na svoje zdravie a napriek tomu sa necítia lepšie. Dôvodom sú zlé investície. Posilňovne, doplnky či technológie môžu byť užitočné, ale napriek marketingu, ktorý nás presviedča o ich nevyhnutnosti, je väčšina základných a účinných riešení lacná alebo úplne zadarmo. Vyžadujú si len trochu našej pozornosti, času a vôle.

Namiesto auta stačí ísť do obchodu pešo či na bicykli – zrazu máme pohyb, vitamín D, červené svetlo aj dobrý pocit. Lacné, jednoduché a ekologické. A hoci sa to môže zdať ako maličkosť, práve takéto maličkosti tvoria rozdiel – keď sa dejú pravidelne.

Medicína by mala byť prevencia, nie hasenie

Predstavte si, že vojdete do kúpeľne a vidíte umývadlo plné vody. Odtok je upchatý, voda stále tečie a pomaly sa vylieva na podlahu Čo urobíte? Vypnete vodu a odblokujete odtok, alebo vezmete do rúk mop a budete donekonečna utierať podlahu?

Takto dnes často vyzerá prístup k zdraviu a moderná medicína. Namiesto toho, aby sme riešili príčinu (zastavili kohútik – zmenili životný štýl), riešime len následky (mokrú podlahu – kupujeme tabletky na zmiernenie príznakov).

Skutočná medicína sú jedlo, pohyb, spánok, svetlo, psychická pohoda a láskavé vzťahy. A najlepšie funguje vtedy, keď jej hovoríme prevencia. V mnohých kultúrach „medicína“ znamená práve to – starať sa o telo skôr, než sa niečo pokazí. Hľadať a riešiť príčiny. Predchádzať požiaru – nie len hasiť.

Príklad v praxi:

Kardiovaskulárne ochorenia, teda infarkty a mozgovo-cievne príhody, sú dnes stále najčastejšou príčinou úmrtia. A teda jeden z najistejších spôsobov, ako si predĺžiť život a zdravie je zabrániť im. Ak by na to existovala tabletka, niekto by pekne zarobil.

Podľa veľkej analýzy by sme vedeli znížiť výskyt prvého infarktu a prvej mozgovej príhody o viac ako 80%, a cukrovky 2. typu o 90%, ak by sme sa zamerali na týchto 7 rizikových faktorov (Ak sa podarí upraviť prvých päť, tie posledné dve pravdepodobne nevzniknú) [3] [4]

  • Alkohol.
  • Fajčenie.
  • Nedostatok pohybu.
  • Nadváha a obezita.
    • Nezdravá výživa – nedostatok ovocia, zeleniny, veľa cukru a spracovaných potravín.
  • Vysoký krvný tlak
  • Vysoký cholesterol

Nie len prevencia chorôb

Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako „stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody – a nielen neprítomnosť choroby“. My ho však často vnímame čiernobielo: máme diagnózu – je zle, nemáme – je dobre. Buď máme vysoký cholesterol, poruchu pozornosti, zápal – alebo nie. Diagnóza = lieky.

Lenže väčšina chronických ochorení vzniká potichu – roky predtým, než sa naplno prejavia. Príčin býva viac, často sa prekrývajú. A takmer všetky civilizačné ochorenia sú spektrálne – ich hranice sme stanovili len na základe pozorovania. Každý z nás sa niekde na tomto spektre nachádza – či už ide o cukrovku, osteoporózu, depresiu alebo závislosť.

Dobrá správa je, že na tomto spektre sa môžeme posúvať k lepšiemu. Diagnóza neznamená, že sme na ochorenie odkázaní navždy. A aj bez nej si vieme výrazne zlepšiť zdravie a kvalitu života.

Zdravie preto nie je len obrana pred chorobami. Je to útok – aktívna podpora zdravého tela a mysle nad rámec „nechoroby“. Jasnejšia myseľ, lepší spánok, viac energie a motivácie. Nie len menej chorôb – viac života.

Dôchodkový fond

Zdravie funguje ako investícia. Keď sme mladí, máme kapacitu hýbať sa, učiť sa, tvoriť. Ak ju využijeme, „odkladáme si“ na neskôr – ako do dôchodkového fondu.

Rovnako ako si šetríme peniaze na čas, keď nebudeme schopní zarábať, oplatí sa budovať aj fyzickú a mentálnu rezervu. Pohyb, zdravá strava, spánok a komplexné úlohy formujú pevnejšie kosti, silnejšie kĺby a podporujú rast oblastí mozgu spojených s pamäťou a myslením.

Dostatok pohybu v mladosti je jedna z najlepších prevencií osteoporózy a bolesti kĺbov v staršom veku. [5] Rovnako aj aktívny a sociálny život, ktorý stimuluje mozog, vytvára tzv. kognitívnu rezervu – vďaka ktorej vie mozog v starobe lepšie zvládať úpadok či poškodenie v dôsledku choroby.

Fit a pri sebe je zdravšie ako štíhly a nezdravý

Staranie sa o zdravie má dnes trochu zvláštnu reputáciu. Často si ho spájame so superpotravinami, diétami, doplnkami, či drahými permanentkami do fitka. V praxi to často vedie k opačném u efektu – stresu, extrémom, alebo k pocitu, že zdravý životný štýl je komplikovaný, nepríjemný alebo len ďalší trend a niekoho biznis. V skutočnosti k zdraviu stačí menej. Základy, ktoré neustále opakujeme: pohyb, spánok, výživa, zvládanie stresu, vzťahy, slnko, správne dýchanie. 

Zdravie si však často spájame s číslom na váhe alebo pohľadom do zrkadla. A hoci obezita zvyšuje riziko mnohých chorôb, dôležitejšie ako hmotnosť je to, čo sa deje v tele – najmä okolo orgánov.

Viscerálny tuk – teda tuk okolo orgánov – a tuk v pečeni sú oveľa lepším ukazovateľom zdravia než samotná hmotnosť. Práve tie najviac súvisia s rizikom civilizačných ochorení a znižovať sa dajú najmä pohybom a výživou.

Odhaduje sa, že približne 40% dospelých s normálnou váhou má inzulínovú rezistenciu, metabolický syndróm, alebo tuk v pečeni a okolo orgánov.  Naopak, 20% obéznych sú metabolicky zdraví. [6] [7]

Chudý človek, ktorý celé večery sedí pred telkou, ujedá sladkosti a má rozbitý spánok, bude na tom oveľa horšie než obézny, ktorý žije zdravo. No a cvičenie znižuje negatívne dopady obezity z hľadiska viscerálneho tuku, zdravotných ťažkostí aj dlhovekosti, a to aj bez straty hmotnosti.

Všetci sme iní, všetci máme inú genetickú výbavu a dôležitejšie, ako hmotnosť je to, že sa cítime dobre a zdravo, máme energiu.

Zdroje

[1]  LIEBERMAN, Daniel E. 2016. Příběh lidského těla. Brno : Jan Melvil publishing. 496 s. ISBN 978-80-7555-005-7.
[2] IDO PORTAL –  https://www.youtube.com/watch?v=lpfMsMl8lvA&ab_channel=MoreDatesMoreFiber
[3] https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6378495/ 
[4] https://mudrovacka.podbean.com/e/50-kluce-100-rocneho-lekara-zo-zony-dlhovekosti/ 
[5] https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21918458/ 
[6] https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0033308
[7] LUSTIG, Robert H. 2013. Fat Chance: Beating the Odds Against Sugar, Processed Food, Obesity, and Disease. New York: Plume. 416 s. ISBN 978-0-14-218043-3.