William James, americký profesor fyziológie, psychológie a filozofie, už v roku 1890 vyhlásil, že schopnosť znovu a znovu vracať späť blúdiacu pozornosť je koreňom dobrého úsudku, charakteru a vôle. Vzdelávanie či tréning, ktoré by túto schopnosť posilnilo, by podľa neho bolo vzdelávaním „par excellence“. Neskôr však priznal, že definovať tento ideál je jednoduchšie, než ho realizovať.
Richard J. Davidson, profesor psychiatrie, psychológie, priateľ a dôverník dalajlámu, zakladateľ Centra pre zdravé mysle (Center of Healthy Minds) sa s týmito myšlienkami stretol pred svojou cestou do Indie v roku 1973. Po absolvovaní desaťdňového intenzívneho meditačného tréningu si tieto slová hlboko osvojil a uvedomil si, že pravdepodobne našiel to dokonalé vzdelávanie, ktoré James hľadal – meditáciu.
Táto skúsenosť ho priviedla k tomu, aby zasvätil svoj život vedeckému skúmaniu nervových základov emócií, zvládania stresu, pozornosti, podpory mentálneho zdravia a praktizovania mindfulness a meditácie. V sedemdesiatych rokoch však vedci vedeli o pozornosti, mindfulness a meditácii len veľmi málo. Pre Davidsona bolo náročné presadiť svoj cieľ študovať tieto témy, pretože väčšina jeho kolegov ich v tom čase spájala s psychedelickými látkami či transcendentálnymi zážitkami, ktoré sa zdali byť nekompatibilné so serióznou vedou. Napriek týmto prekážkam publikoval Davidson so svojimi kolegami stovky vedeckých prác. Spolu s Danielom Golemanom napísali knihu Altered Traits: Science Reveals How Meditation Changes Your Mind, Brain, and Body (Zmenené vlastnosti: Veda odhaľuje, ako meditácia mení vašu myseľ, mozog a telo).
K týmto štúdiám pribudli ďalšie tisíce výskumov od rôznych autorov a dnes už vieme veľmi presne a objektívne identifikovať, ako na nás meditácia vplýva. Napriek tomuto pokroku stále mnoho ľudí nerozumie pojmu mindfulness a meditáciu vníma ako niečo spirituálne, transcendentné a často spojené s východným náboženstvom. Preto ju niektorí v našej kultúre považujú za nevhodnú alebo dokonca nebezpečnú. Je teda dôležité si tieto dva pojmy ozrejmiť a vysvetliť ich podstatu.
Predsudky
Slovo mindfulness sa stalo najbežnejším anglickým prekladom slova sati z pálijského jazyka, ktorý sa používa v mnohých starých budhistických textoch. Učenci prekladajú sati rôznymi spôsobmi – uvedomelosť, bdelá pozornosť, zdržanlivosť, ba dokonca aj rozlišovanie. Neexistuje teda jeden presný ekvivalent, na ktorom by sa všetci odborníci zhodli.
Prekladač Google by nám síce pri preklade mindfulness do slovenčiny ponúkol slovo všímavosť, no v skutočnosti by sme tento pojem mali chápať o niečo širšie. Niektorí ľudia slovo mindfulness vyhradzujú pre schopnosť uvedomiť si, keď naša myseľ začne blúdiť.
Tým sa mindfulness stáva súčasťou väčšieho cyklu:
▶ Sústredenie na jednu vec. V meditácii ide najčastejšie o zameranie pozornosti na dych, no môže ísť aj o nejaký bod v našom zornom poli či mantru. Alebo jednoducho na to, čo práve robíme.
▶ Naša myseľ začne blúdiť. Či chceme alebo nie, po pár dychoch začneme premýšľať nad obedom, dovolenkou, tornádom v Texase, prácou alebo školou.
▶ Moment všímavosti (mindfulness). Kľúčový moment meditácie – uvedomenie si, že myseľ začala blúdiť.
▶ Návrat pozornosti. Teda znovu sa sústredíme na dych alebo iný bod, na ktorý zakotvíme pozornosť. Sústredenie na jednu vec a všímavosť (keď naša myseľ zablúdi) tak idú ruka v ruke.
Ďalší význam slova mindfulness zahŕňa takzvané „plávajúce vedomie“, v ktorom jednoducho pozorujeme, čo sa deje okolo nás, bez toho, aby sme to súdili alebo hodnotili.
