Ovládanie viacerých jazykov má výrazný vplyv na zdravie mozgu a budovanie takzvanej „kognitívnej rezervy“.
Táto schopnosť sa stala predmetom mnohých štúdií, ktoré skúmajú jeho vplyv na kognitívne schopnosti, štruktúru mozgu, pozornosť, a dokonca aj odolnosť voči starnutiu a chorobám, ako je demencia. Výsledky týchto štúdií ukazujú, že dvojjazyčnosť je nielen cestou k novým kultúram, pozdraveniu sa na dovolenke v reštaurácii a pozeraniu seriálov v originálnych jazykoch, ale aj k lepšiemu zdraviu mozgu.
Kognitívne benefity učenia sa cudzích jazykov
V štúdiách sa zistilo, že deti, ktoré sa učia dva jazyky, majú lepšie výsledky v testoch pozornosti a pracovnej pamäte. V štvorročnej štúdii uskutočnenej v Portlande vedci náhodne rozdelili vyše 27 000 detí do tried, kde sa učili buď len angličtinu, alebo dva jazyky. Na konci prvého stupňa základnej školy mali deti, ktoré okrem angličtiny chodili aj na hodiny ruštiny, španielčiny, či japončiny takmer jednoročný náskok v čítaní oproti svojim jednojazyčným spolužiakom. [1] Podobné výsledky boli zaznamenané aj v rôznych iných štúdiách, ktoré sa skúmali pozornosť, pamäť, či schopnosť učiť sa u mladých, ale aj u dospelých. [2]
Keď vieme rozprávať viacerými jazykmi, mozog musí aktívne potláčať jeden jazyk, aby mohol používať druhý. To stojí mozog veľa práce a predstavuje tak formu tréningu. Čím sme v rozprávaní v cudzom jazyku lepší, tým efektívnejšie dokáže náš mozog medzi jazykmi prepínať a potláčať ten, ktorým práve nehovoríme. Námaha a pozornosť potrebná pre prepínanie jazykov, zvyšuje aktivitu a potenciálne posilňuje obvody v prefrontálnej kôre. Táto časť mozgu, hra veľkú rolu v exekutívnych funkciách – riešenie problémov, prepínanie medzi úlohami a sústreďovanie spolu s filtrovaním nepotrebných informácií, ale aj lepšia kontrola emócií. [2]
Ďalším krásnym príkladom trénovateľnosti mozgu je známa štúdia londýnskych taxikárov. Aby mohli získať licenciu, museli sa naučiť tisíce ulíc, križovatiek, reštaurácií a trás. Po rokoch tohto mentálneho tréningu mali výrazne väčší hippocampus – oblasť mozgu zodpovednú za pamäť a priestorovú orientáciu. A čo je ešte zaujímavejšie – čím dlhšie túto prácu robili, tým väčší hippocampus mali.
Pomocou všímavosti, vďačnosti, zmeny perspektívy, dychových cvičení, ale aj obyčajného uvedomenia toho, čo sa práve deje v našej hlave, vieme zveľaďovať aj dlhodobú spokojnosť. Keď sa učíme rozumieť svojej mysli a budujeme sebadisciplínu, žijeme vedomejšie. A keď žijeme vedomejšie – žijeme slobodnejšie.
Druhý jazyk ako ochrana pred demenciou
Jednou z veľkých výziev, ktorým ľudstvo čelí v 21. storočí, je zachovanie zdravých funkcií mozgu v našej starnúcej populácii. Alzheimerova choroba nabrala u staršej populácie epidemické rozmery a farmakologické možnosti liečby sú obmedzené. Veľa výskumníkov sa sústreďuje na identifikáciu preventívnych faktorov, ktoré môžu oddialiť nástup týchto ochorení. Výskum naznačuje, že dvojjazyčnosť môže byť jedným z týchto faktorov.
Kľúčový objav o vplyve dvojjazyčnosti na náš mozog prišiel v štúdii z Toronta v roku 2007. Vedci odhalili, že ľudia, ktorí dobre hovoria dvoma jazykmi, zaznamenali symptómy demencie o približne päť rokov neskôr ako tí, ktorí hovorili jedným jazykom. [4] Odvtedy podobné výsledky spojené s dvojjazyčnosťou ochranou proti demencii ukázali aj ďalšie výskumy v Montreale, Indii a Belgicku. [2]
Znie to úžasne, kto by nechcel chrániť svoj mozog len tým, že sa naučí nový jazyk? Ale ako to vlastne funguje? Pravidelné rozprávanie, či rozmýšľanie v cudzom jazyku posilňuje systémy v mozgu, ktoré súvisia s pozornosťou a exekutívnymi funkciami, čo vedie k zvýšeniu hustoty bielej a šedej kôry v mozgu. Tým si budujeme „kognitívnu rezervu“, ktorá môže chrániť mozog pred nástupom symptómov demencie a neurodegeneratívnych porúch. Benefity, ktoré učením druhého jazyka získavame trvajú celý život a kognitívne výhody sú ešte výraznejšie, ak sa počas celého života udržiava vysoká úroveň znalosti druhého jazyka a ak ho neprestávame používať.
Brána do sveta nových informácií
Často sa o tom hovorí, že cudzie jazyky nám otvárajú nové možnosti cestovať, získať lepšie pracovné príležitosti, spoznávať ľudí a rôzne kultúry. Jazyk nám skutočne otvára brány do nového sveta. V dnešnej dobe internetu a nekonečných informácií však prináša ešte oveľa viac. Jazyk nám totižto umožňuje vstúpiť do sveta vedomostí, príbehov a skúseností ľudí, ku ktorým by sme inak nemali prístup.
Pre mňa osobne ovládanie cudzieho jazyka otvorilo dvere k obrovskému množstvu poznatkov a zdrojov. Vďaka tomu som sa nemusel spoliehať na často nepresné alebo sprostredkované informácie. Namiesto toho som mohol čerpať priamo z vedeckých štúdií a sledovať vedcov, ktorí tieto koncepty vytvárali. Nehovoriac o možnosti sledovať prednášky, čítať knihy a zúčastňovať sa diskusií v pôvodnom jazyku, ktoré sa do slovenčiny často ani neprekladajú.
Čo v dospelosti ?
Čo sa zdravia mozgu týka, ak už ovládame jeden cudzí jazyk, môžeme sa považovať za šťastného. Ak ovládame dva, či tri cudzie jazyky, ešte lepšie. Či už k tomu viedla škola, vyrastanie v bilinguálnom prostredí, alebo samostatné učenie, to je jedno. Čo ale robiť, ak cudzí jazyk neovládame ale chceme si vybudovať kognitívnu rezervu aj v dospelosti ?
Nuž mozog sa dokáže meniť, prispôsobovať a učiť aj v dospelosti. Nebudeme ako naše deti – učiť sa tempom 5000 nových slov ročne (čo je viac ako 10 slov každý deň) a nepôjde nám to tak od ruky. [6] V dospelosti si to bude vyžadovať viac snahy, sústredenia, plánovania a častej frustrácie. To sa potvrdilo aj mne, keď som sa počas vysokej školy začal učiť španielčinu. Mozog sa musel pasovať s novou gramatikou a inými pravidlami ako v slovenčine, či angličtine a niekedy to bolo doslova únavné. No práve frustrácia je kľúčom k plasticite mozgu – jeho schopnosti meniť sa a učiť. Dnes máme navyše množstvo možností, ako sa do nového jazyka ponoriť – od online kurzov, podcastov ako Easy Languages, aplikácií ako Duolingo cez sledovanie seriálov na Netflixe v originálnom znení až po možnosti cestovať. Ak si teda odhodláme pustiť do učenia cudzieho jazyka, náš mozog, pozornosť a budúce „ja“ sa nám odvďačia.